Od 8. marca do 31. mája 2026 budú mať návštevníci jedinečnú príležitosť obdivovať výstavu, ktorá vzdáva hold jednej z najvýznamnejších osobností slovenskej fotografie pri príležitosti 100. výročia narodenia Karola Kállaya (1926 – 2012). Výstava pozostáva z 220 vybraných diel, ktoré reprezentujú celoživotnú tvorbu umelca.

Ide o starostlivo vybraný súbor jeho fotografií v expozícii Svedectvo epochy. Výstava zachytáva kultúrne a spoločenské premeny 20. storočia a prostredníctvom výnimočného vizuálneho jazyka otvára priestor na zamyslenie nad tým, ako obraz formuje naše vnímanie minulosti i súčasnej identity.

Tento svetoznámy fotograf sa venoval fotografovaniu od svojich desiatich rokov. Už ako šestnásťročný získal na celoštátnej výstave fotografií zlatú medailu a jeho prvé práce mu v tom čase uverejnili aj vo švajčiarskom časopise Camera. Po ukončení vysokoškolských štúdií fotografoval ako profesionál pre týždenníky Svět v obrazech a Domov a svet. Fotografoval módu v Bratislave a Prahe, neskôr dlhodobo v Berlíne a Paríži. Pripravoval reportáže pre prestížne zahraničné magazíny, ako GEO, Stern, Merian či Paris Match. Bol členom nemeckej spoločnosti Bielderberg a „obrazové správy“ doniesol z Afriky, Indonézie, Thajska, Austrálie, USA a Ruska. Mnohým sa do pamäti vryli jeho obrazy starej Bratislavy, jej uličky, letné dni na nábreží Dunaja, či kultový obraz rehoľných sestier otočených chrbtom hľadiacich na mesto. Hlavné mesto zachytené Kállayovým neopakovateľným pohľadom zhŕňa fotokniha Bratislava moja. Lásku k Prahe zas demonštroval v publikácii Franz Kafka a Praha. Kállay sa snažil zachytiť to, čo nikto iný, byť na miestach, kde druhí nedorazili, a keď hľadal námet pre fotografiu a stláčal spúšť, pripomenul si radu fotografa Karola Hájka: „Snaž sa pozerať inak ako všetci ostatní.“ V neposlednom rade si spomína na jednu babičku na Transsibírskej magistrále, ktorá sa ho vypytovala, odkiaľ je, akej národnosti je a či verí v Boha. On jej odpovedal. Akoby ho nevnímala. Ich rozhovor ukončila slovami: „Ale veď to je jedno, kto si, podstatné je, aby vojna nebola.“ Tento rozhovor si zapamätal navždy. Bol pre neho vari dôležitejší ako fotka, ktorou si zapamätal jej tvár. Jeho fotografie vystavujú prestížne galérie po celom svete.